Fernão (de) Magalhães:
Magalhães sa narodil v schudobnenej šľachtickej rodine v severoportugalskej provincii Trás-os-Montes. Jeho otec, Pedro Rui de Magalhães, bol starostom Sabrony. Mal dvoch súrodencov, brata a sestru.
Jeho rodičia zomreli, keď mal desať rokov. Ako dvanásťročný sa stal pážaťom na kráľovskom dvore Jana II. a kráľovnej Eleanory. V Lisabone so svojím bratrancomFranciskom Serrãom pokračoval vo svojom vzdelávaní. Zaujala ho geografia a astronómia. Niektoré veci ho vyučoval Martin Behaim. V roku 1496 sa stal Magalhãespanošom. Vo svojich dvadsiatich rokoch sa dostal prvýkrát na more. V roku 1505 bol poslaný do Indie, kde chcel budúci miestokráľ Francisco de Almeida vytvoriť vojenské a námorné základne. Tu sa tiež stretol prvý raz s bitkou. V roku 1506 pristal vo Východnej Indii. V roku 1510 ho povýšili na kapitána. Skoro však svoje velenie stratil, keď plachtil na východ bez povolenia. Bol nútený vrátiť sa do Portugalska.
Po svojom návrate bol roku 1511 poslaný do Maroka, kde v roku 1513 bojoval a zranil si pri bitke koleno. Keď ilegálne obchodoval s Maurami, bol 15. mája 1514prepustený z portugalských štátnych služieb. Potom sa odobral do Španielska, kde ponúkol svoje služby španielskemu kráľovi.
Plavba okolo sveta
- Trinidad, 130 ton, 55 mužov, kapitán: Fernão de Magalhães
- San Antonio, 195 ton, 100 mužov, kapitán: Juan de Cartagena
- Concepción, 90 ton, 45 mužov, kapitán: Gaspar de Quesada
- Victoria, 90 ton, 42 mužov, kapitán: Luis de Mendoza
- Santiago, 60 ton, 32 mužov, kapitán: João Serrã
Prvou Magalhãesovou zastávkou bol ostrov Tenerife na Kanárskych ostrovoch, kde vypukli prvé konflikty s podriadenými kapitánmi. Plavba pokračovala cez rovník do zátoky dnešného Ria de Janeira, bez väčších nepríjemností. Iba Juana de Cartagenu, druhého muža flotily, musel dať Magalhães za neposlušnosť uväzniť.
V nasledujúcich mesiacoch sa výprava uberala pozdĺž juhoamerických brehov k juhu, minula a preskúmala La Platu a nakoniec prenikla až do nehostinných patagónskych vôd. V marci 1520 sa Magalhães rozhodol, že po márnych bojoch so zimnými búrkami strávia zimu v zálive pomenovanom po sv. Juliánovi (Puerto San Julián). Tu prepukla vzbura, ktorú sa mu však podarilo potlačiť. Hlavní organizátori za ňu zaplatili životmi, dvaja muži boli vysadení na patagónske pobrežie.
24. augusta výprava pokračuje. Po chvíli Magalhães prichádza o svoju prvú loď - Santiago, ktorá bola zničená v búrke. Ďalšia loď, San Antonio, dezertovala a vrátila sa naspäť do Španielska. 21. októbra objavil Magalhães medzi Ohňovou zemou a dnešnou Čile prieliv, ktorý nesie jeho meno - Magalhãesov prieliv. Týmto prielivom preplával do oceánu, ktorý nazval Tichým oceánom pre jeho pokojný a priaznivý vietor. Potom výprava skoro štyri mesiace nenarazila na kúsok zeme, posádku trápil hlad, smäd a väčšina mužstva ochorela na skorbut (nedostatok vitamínu C).
James Cook:
James Cook sa narodil 28.októbra 1728 v Martone blízko mesta York, vo veľmi skromných podmienkach. Bol jedným z piatich detí Jamesa Cooka, škótskeho poľnohospodárskeho robotníka a jeho manželky Grace z Martonu. Už ako trinásť ročný začal so svojím otcom pracovať na farme.
V roku 1745, keď mal 16 rokov, odišiel do rybárskej dediny Staithes kde bol učňom v obchode. Rok a pol po príchode do Staithes sa zoznámil s bratmi Walkerovcami, vlastníkmi obchodnej spoločnosti a stal sa plavčíkom na ich uhoľnej lodi. V tejto dobe sa samovzdelával vo všetkých námorných odbornostiach.
Keď sa skončila jeho trojročná učňovská doba, Cook začal pracovať na obchodných lodiach v Baltskom mori a v roku 1755 nastúpil ako kormidelník vojnového loďstva. V roku 1759 sa zúčastnil plavby do Severnej Ameriky v rámci vojny s Francúzskom. Vynikajúcim spôsobom vtedy zmapoval ústie Rieky svätého Vavrinca, preto od roku 1763 pokračoval mapovaním Newfoundlandu a Labradora.
Dňa 21. decembra 1762 si Cook vzal Elizabetu Batts a usadil sa vo východnej časti Londýna.
Mal šesť detí.
Výpravy Jamesa Cooka :
1 Výprava ( 1768-1771 )
2 Výprava ( 1772-1775 )
3 Výprava ( 1776-1779 )
Prvá Výprava.
V roku 1766 si ho najala Geografická spoločnosť, aby pozoroval prechod Venuše popred Slnko (toto malo neskôr prispieť k určeniu vzdialeností jednotlivých planét od Slnka). Tento jav mal nastať 3. júna 1769 a bolo ho možné pozorovať len z južnej pologule. Cookovou úlohou bolo pozorovať tento jav z ostrova Tahiti v Tichom oceáne a pokúsiť sa nájsť „Južný kontinent“, ktorý sa podľa vtedajšich zemepiscov mal nachádzať niekde na južnej pologuli. Na tento účel admiralita poskytla Cookovi Endeavour. Spolu s Cookom a posádkou sa na jeho palube plavili aj geograf Joseph Banks a astronóm Charles Green.
Dňa 26. augusta 1768 vyplávala Endeavour z Plymouthu, oboplávala Hornský mys a 13. apríla 1769 prišla na Tahiti. Potom, čo Cook 3. júna pozoroval prechod Venuše popred Slnko, 13. júla Endeavour vyplávala z Tahiti. Cook začal hľadať Južný kontinent.
Dňa 6. októbra 1769 Cook ako druhý Európan (po Abelovi Tasmanovi, 1642) priplával k Novému Zélandu, veľmi presne ho zmapoval, objavil prieliv medzi jeho ostrovmi (dnes Cookov prieliv) a vyvrátil tak hypotézu o existencii pevniny v týchto miestach. Prekúmal východné pobrežie Austrálie, objavil niekoľko nových ostrovov a taktiež pre Európanov dôležitú koralovú bariéru.
Druhá Výprava.
V hľadaní "veľkého južného kontinentu" pokračoval aj na výprave v rokoch 1772 - 1775. Ako prvý prekročil južný polárny kruh a dostal sa na dohľad pobrežia Antarktídy. Ale na takúto cestu mu chýbali zásoby a preto sa otočil na sever na Tahity. Po ceste objavil Sandwichovo súostrovie a preskúmal Novú Kalédóniu. Po návrate sa stal Cook členom Kráľovskej spoločnosti
Tretia Výprava.
Na poslednú výpravu vyrazil ako na predchádzajúcu na lodi Resolution. Sprevádzala ju Discovery, ktorej velil kapitán Charles Clerke. Tentoraz sa stali Cookovým cieľom severné vody Tichého oceánu. Chcel nájsť severné spojenie Tichomoria s Atlantikom zo západného smeru. Lode sa plavili okolo Afriky cez Tasmániu, Nový Zéland a Tahiti. V januári 1878 objavili Havajské ostrovy, ktoré Cook pomenoval Sandwichovými, podľa priateľa, grófa zo Sandwichu. Cook zaviedol nové praktiky v starostlivosti o zdravie mužstva. Námorníci museli denne jesť cibuľu, kyslú kapustu a čerstvé ovocie. Vyhli sa skorbutu, chorobe z nedostatku vitamínu C.Každý deň sa muži umývali, prali si oblečenie a vetrali kajuty.
V roku 1745, keď mal 16 rokov, odišiel do rybárskej dediny Staithes kde bol učňom v obchode. Rok a pol po príchode do Staithes sa zoznámil s bratmi Walkerovcami, vlastníkmi obchodnej spoločnosti a stal sa plavčíkom na ich uhoľnej lodi. V tejto dobe sa samovzdelával vo všetkých námorných odbornostiach.
Keď sa skončila jeho trojročná učňovská doba, Cook začal pracovať na obchodných lodiach v Baltskom mori a v roku 1755 nastúpil ako kormidelník vojnového loďstva. V roku 1759 sa zúčastnil plavby do Severnej Ameriky v rámci vojny s Francúzskom. Vynikajúcim spôsobom vtedy zmapoval ústie Rieky svätého Vavrinca, preto od roku 1763 pokračoval mapovaním Newfoundlandu a Labradora.
Dňa 21. decembra 1762 si Cook vzal Elizabetu Batts a usadil sa vo východnej časti Londýna.
Mal šesť detí.
Výpravy Jamesa Cooka :
1 Výprava ( 1768-1771 )
2 Výprava ( 1772-1775 )
3 Výprava ( 1776-1779 )
Prvá Výprava.
V roku 1766 si ho najala Geografická spoločnosť, aby pozoroval prechod Venuše popred Slnko (toto malo neskôr prispieť k určeniu vzdialeností jednotlivých planét od Slnka). Tento jav mal nastať 3. júna 1769 a bolo ho možné pozorovať len z južnej pologule. Cookovou úlohou bolo pozorovať tento jav z ostrova Tahiti v Tichom oceáne a pokúsiť sa nájsť „Južný kontinent“, ktorý sa podľa vtedajšich zemepiscov mal nachádzať niekde na južnej pologuli. Na tento účel admiralita poskytla Cookovi Endeavour. Spolu s Cookom a posádkou sa na jeho palube plavili aj geograf Joseph Banks a astronóm Charles Green.
Dňa 26. augusta 1768 vyplávala Endeavour z Plymouthu, oboplávala Hornský mys a 13. apríla 1769 prišla na Tahiti. Potom, čo Cook 3. júna pozoroval prechod Venuše popred Slnko, 13. júla Endeavour vyplávala z Tahiti. Cook začal hľadať Južný kontinent.
Dňa 6. októbra 1769 Cook ako druhý Európan (po Abelovi Tasmanovi, 1642) priplával k Novému Zélandu, veľmi presne ho zmapoval, objavil prieliv medzi jeho ostrovmi (dnes Cookov prieliv) a vyvrátil tak hypotézu o existencii pevniny v týchto miestach. Prekúmal východné pobrežie Austrálie, objavil niekoľko nových ostrovov a taktiež pre Európanov dôležitú koralovú bariéru.
Druhá Výprava.
V hľadaní "veľkého južného kontinentu" pokračoval aj na výprave v rokoch 1772 - 1775. Ako prvý prekročil južný polárny kruh a dostal sa na dohľad pobrežia Antarktídy. Ale na takúto cestu mu chýbali zásoby a preto sa otočil na sever na Tahity. Po ceste objavil Sandwichovo súostrovie a preskúmal Novú Kalédóniu. Po návrate sa stal Cook členom Kráľovskej spoločnosti
Tretia Výprava.
Na poslednú výpravu vyrazil ako na predchádzajúcu na lodi Resolution. Sprevádzala ju Discovery, ktorej velil kapitán Charles Clerke. Tentoraz sa stali Cookovým cieľom severné vody Tichého oceánu. Chcel nájsť severné spojenie Tichomoria s Atlantikom zo západného smeru. Lode sa plavili okolo Afriky cez Tasmániu, Nový Zéland a Tahiti. V januári 1878 objavili Havajské ostrovy, ktoré Cook pomenoval Sandwichovými, podľa priateľa, grófa zo Sandwichu. Cook zaviedol nové praktiky v starostlivosti o zdravie mužstva. Námorníci museli denne jesť cibuľu, kyslú kapustu a čerstvé ovocie. Vyhli sa skorbutu, chorobe z nedostatku vitamínu C.Každý deň sa muži umývali, prali si oblečenie a vetrali kajuty.
K Havajským ostrovom dorazili v čase, keď domorodci oslavovali sviatok polynézskeho boha svetla, mieru a hojnosti Lona. Cooka považovali za jeho vtelenie, Britov privítali s veľkou úctou. Po dvoch týždňoch výmenných obchodov a družného spolunažívania vyplávali lode na sever. Pokračovali ďalej popri dnešnom Oregone, Aljaške až do Beringovho prielivu. Koncom augusta Cook usúdil, že zamrznuté vody sa mu zdolať nepodarí a vrátil sa na juh. V tom čase ho trápila choroba žalúdka, ktorej posádka pripisovala jeho čudné rozkazy. Mužov nútil jesť ťažko stráviteľné mäso mrožov. V januári 1779 Cookove lode znovu zakotvili pri Havajských ostrovoch. Opustili ich 4. februára práve v čase, keď sa končila oslava Lonovho sviatku.
Krištof Kolumbus:
O dátume jeho narodenia sa vie tak málo, že údaje niektorých jeho životopiscov sa rozchádzajú až o 59 mesiacov. Čo sa jeho národnosti týka, uchádza sa o neho až 25 národov. Najmä však Taliani, ktorí v Janove na údajný rodný dom Kolumba pripevnili pamätnú tabuľu. Chatrný vzhľad zovňajšku a interiéru domčeka, ktorý slúži ako sklad elektroinštalačného materiálu (stav: 90-te roky), pôsobí nie príliš presvedčivo - turistov tam však majú veľa. Podobnú atrakciu možno nájsť aj v Calvi na Korzike. Spor, či Calvi alebo Janov je rodiskom slávneho moreplavca, trvá dodnes. Janovčania, ktorí na Korzike vládli od 14. do 18. storočia, tvrdia, že Kolumbus sa narodil u nich. Dátum smrti je tiež sporný. Niektoré historické pramene napr. tvrdia, že zomrel v roku 256, ale to by sa už zúčastnil svojej 6. výpravy ako mŕtvola. Spory „vyriešili“ encyklopédie - uvádzajú jednoducho „K. Kolumbus, taliansky moreplavec“. Narodil sa v roku 1451 v Janove, zomrel v roku 1506 vo Valladoide.
Prvá výprava (3. august 1492 - 15. marec 1493)
Zmena v rozhodovaní ich veličenstiev nastala, až keď porazili v Španielsku poslednú maurskú pevnosť - Granadu. Potom kráľovi napadlo, že keby sa ten „indický podnik“ náhodou podaril, mohlo by to znamenať nové svitanie pre zjednotené Španielsko zbavené moslimskej nadvlády. A tak začiatkom augusta 1492 kotvili v prístave Palos de la Frontera v juhozápadnom Španielsku dve karavely a jedna karaka admirála Krištofa Kolumba pripravené na plavbu do neznáma - karaka Santa Maria (najväčšia, vlajková loď), menšia karavela Pinta (čo znamená Maľovaná) a miniatúrna karavela Niña (čo znamená Dievčatko). Posádku lodí tvorilo 30 Kolumbových známych a kráľovských služobníkov: 90 námorníkov, l/4 tvorili nebezbeční trestanci, ostatní boli slobodní ľudia, ktorých zlákalo rozprávanie o domoch so strechami z čistého zlata za oceánom. Kapitáni a kormidelníci si plavbu možno užívali, ale mužstvo tvrdo pracovalo a nemohlo spať (v dnešnej dobe sa totiž zistilo, že ľudia ubytovaní v Kolumbových lodiach kvôli výkyvom lode jednoducho vôbec nemohli spať). Hmyzu a hlodavcov bolo na lodiach tiež viac než dosť. V 45. deň plavby (začala 3.8.1492) sa objavili morské chaluhy, na 46. deň spozorovali bieleho vtáka - rákosníka, ktorý nenocuje na mori. 52. deň spozorovali zem, no vzápätí vyšlo najavo, že to bol len mrak. Keď už-už dochádzalo k väčšej vzbure posádky, zakričal 71. deň plavby dve hodiny po polnoci jeden námorník: „Tierra, tierra! - Zem, zem!“. Objavila sa súš, vzdialený útes svietiaci v mesačných lúčoch. Bol to ostrov Guanahani v súostroví Bahamy, ktorý Kolumbus nazval San Salvador. Ráno 12. októbra 1492 vystúpil na breh. V domnení, že je v Indii, nazval domorodé obyvateľstvo los Indos. Kolumbus však hľadal panstvo Veľkého Chána s jeho zlatom a tak odplával. Len akýmsi zázrakom sa dostal z bahamského bludiska a pristál na brehoch Kuby. Objavil tu len cigarety a plával ďalej. Začiatkom decembra sa dostal na dnešné Haiti. Deň pred Vianocami tu jeden indiánsky náčelník utrúsil, že zlato berú z miesta zvaného Cibao. Kolumbus z toho okamžite vyvodil záver, že Cibao je indiánska výslovnosť pre Cipango. S nádejou, že Vianoce strávi s kráľom na zlatých doskách, vyplával a havaroval so Santa Mariou. Z trámov lode dal Kolumbus na Haiti postaviť pevnosť Dedina Narodenia Pána. Zanechal tu časť mužstva, ale keď sa pri druhej výprave vrátil, našiel namiesto očakávaného pozláteného mesta len mŕtvoly a pustinu. Určite v tom zohrala veľkú úlohu túžba Európanov po zlate. Po odchode z novovybudovanej dediny sa Kolumbova posádka ešte zastavila na miestach dnešnej Dominikánskej republiky, kde sa dodnes nachadzaju hrobky Kolumovych namornikov. V strašnej búrke sa Niña a Pinta jedna druhej stratili a 15.marca 1493 sa náhodou v tom istom čase objavili v prístave Palos, odkiaľ sa aj kedysi vydali na cestu. Izabela I. Kastílska s Ferdinandom II. Aragónskym v Argentíne netrpezlivo očakávali Kolumba (v sprievode s papagájmi a domorodcami) a povýšili ho na miestokráľa a guvernéra ostrovov objavených v Indii.
Druhá výprava (25. september 1493 - 11. jún 1496)
So 17 loďami a s bratmi Diegom a Bartolomejom sa vydal na 2. výpravu 25. septembra 1493. Na tejto výprave objavil Jamajku, Portoriko, Santa Cruz a Dominiku, ktorá dostala meno podľa dňa objavenia - Nedeľa. Na výprave musel riešiť ťažké problémy spojené s kolonizáciou. Kráľovna dovolila aby sa uskutočnila ďalšia výprava.
Tretia výprava (30. máj 1498 - 25. november 1500)
30. mája 1498 sa vydal na tretiu výpravu. Pristál na severnom pobreží juhoamerickej pevniny, ale to už mal mnoho neprajníkov. Nakoniec sa v mene kráľovnej v okovách musel vrátiť do Španielska, pretože kráľovský dvoran Bobadilla prišiel k záveru, že Kolumbus a jeho bratia sú nespravodliví ľudia, ktorí zbytočne prelievajú španielsku krv v novovybudovaných mestách v „Indii“.
Štvrtá výprava (9. máj 1502 - november 1504) a smrť
Kolumbus pozbavený funkcie guvernéra bol po pol roku prepustený z väzby a keďže chcel za každú cenu nájsť úžinu, ktorá by ho doviedla do Indického oceánu, stále otravoval kráľovský pár, ktorý nakoniec dovolil 4. výpravu, ktorá sa skončila úplným neúspechom. Kolumbus bol nakoniec rád, že si zachránil holý život. Zomrel 20. mája 1506 vo veľkom utrpení a žiali, než by vedel, že objavil nový kontinent, ktorý ani nenesie jeho meno.
Omyl istého vydavateľa z Vicenzy, ktorý vydal jeden cestopisný zborník, spôsobil reťazovú reakciu viacerých omylov, ktoré viedli k tomu, že novému kontinentu dal meno nie jeho objaviteľ, ale Kolumbov krajan, cestovateľ a obchodník Amerigo Vespucci, ktorý dosiahol roku 1501 brehy Južnej Ameriky.
Vasco da Gama:
Vasco da Gama (*medzi rokmi 1460 a 1469, Sines, južne od Lisabonu – † 24.
december 1524, Kóčín (Cochin), India) bol portugalský
december 1524, Kóčín (Cochin), India) bol portugalský
námorník a objaviteľ, jeden z najvýznamnejších v dobe zámorských objavov. Svojimi
tromi cestami do Indie (1497-1499, 1502-1503 a
tromi cestami do Indie (1497-1499, 1502-1503 a
1524) položil základy k neskoršej dominancii Portugalska ako koloniálnej veľmoci.
Koncom 15. storočia po páde Carihradu (1453) bol obchod s cudzokrajným tovarom,
najmä s korením, ovládaný arabskými a osmanskými
najmä s korením, ovládaný arabskými a osmanskými
panovníkmi. Portugalský kráľ Manuel I. sa rozhodol získať prístup do Ázieoboplávaním
Afriky. Touto cestou bol poverený Vasco da Gama.
Afriky. Touto cestou bol poverený Vasco da Gama.
- karaka São Gabriel
- karaka São Rafael (kapitánom bol jeho brat, Paulo da Gama)
- karavela Berrio
- zásobovacia loď, meno je dodnes neznáme
22. novembra po niekoľkých zastávkach na východoafrickom pobreží dosiahol
20. mája 1498 indický subkontinent pri meste Kalikut
20. mája 1498 indický subkontinent pri meste Kalikut
(Calicut, aj Kozhikode).
Druhú výpravu do Indie uskutočnil da Gama v roku 1502 už ako admirál; velil desiatim
vojnovým lodiam a jeho úlohou bolo dosiahnutie a
vojnovým lodiam a jeho úlohou bolo dosiahnutie a
upevnenie portugalskej hegemónie v Arabskom mori a na pobreží Indie. V námornej bitke
porazil da Gama jednu arabskú flotilu, použitím
porazil da Gama jednu arabskú flotilu, použitím
násilia (najmä v Cannanore) dosiahol vo veľa mestách na pobreží Indie uznanie Portugalska
ako mocnosti a položil tak základný kameň
ako mocnosti a položil tak základný kameň
Tretiu cestu podnikol Vasco da Gama v roku 1524 ako čerstvo vymenovaný miestokráľ
Indie. Asi po štvormesačnom pobyte v Indii však
Indie. Asi po štvormesačnom pobyte v Indii však
zomrel.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára