Svetové pamiatky

SOCHA SLOBODY :




-Socha je vysoká 46 metrov, spolu s 47-metrovým podstavcom je teda vrchol fakle vo výške 93 metrov nad zemou.
- Socha váži 205 ton, v obvode má 10,6 metra.
-Pravá ruka, držiaca fakľu, je dlhá 12,8 metra; len ukazováčik je dlhý 2,4 metra. Pri nohách sochy ležia rozťaté putá tyranie. V ľavej ruke drží socha dosky predstavujúce vyhlásenie nezávislosti, je na nich nápis JULY IV MDCCLXXVI (4. júla 1776, deň vyhlásenia Deklarácie nezávislosti).
- Aj jej koruna so siedmimi lúčmi je symbolom slobody, ktorú má vyžarovať ponad sedem morí do siedmich kontinentov. 


-Socha stojí na ostrovčeku pred New Yorkom od roku 1886.
-Dnes existuje jej zmenšená kópia v Paríži ako pripomenutie jej francúzskeho pôvodu.




PYRAMÍDY :


-V Egypte v Gize sa nachádza niekoľko pyramíd.
- Najväčšou z nich je Chufevova pyramída. Je vysoká 137,3 metra, hoci pôvodne mala o desať metrov viac.
-Dôvod stavby pyramíd spočíval vo viere v posmrtný život. Egyptské náboženstvo hlásalo: aby mohol staroveký Egypťan po smrti žiť, muselo jeho telo muselo ostať neporušené a jeho duša musela dostať výbavu na druhý svet ako napríklad potraviny, nápoje, zbrane, nábytok, služobníctvo.
-Pyramídy: Cheopsova, Chefrénova a Mykerinova

História slov

- Etymológia je veda skúmajúca pôvod slov. Výraz pochádza z gréčtiny a to zo slova "etymos", čo znamená pravý. Etymológiou v užšom zmysle sa rozumie pôvod a história jednotlivých slov. Etymológiu môžeme považovať za súčasť lexikológie, ktorá skúma slovnú zásobu. Slovenčina patrí do veľkej skupiny indoeurópskych jazykov, do ktorej patrí väčšina jazykov v Európe. Tieto jazyky majú svoje korene v takzvanom praindoeurópskom jazyku. Z tohto jazyka sa vyčlenil praslovanský jazyk. Ani z tohto jazyka nemáme žiadne písomné pamiatky. Z praslovanského jazyka sa vyvinuli slovanské jazyky. Dnešnú slovnú zásobu tvoria slová domáce a prevzaté z iných jazykov.
-Veľkú časť našej slovnej zásoby tvoria slová prevzaté a to z rôznych jazykov. Cudzie slová prúdili do nášho jazyka pod vplyvom obchodu, remesiel, vzdelania a kultúry.

-Každý jazyk by mal mať svoj etymologický slovník, v ktorom sa vysvetľuje pôvod a vývin jednotlivých slov.

Záhady

Tutanchámonová vražda

Tutanchamon, syn egyptského faraóna Achnatona, sa pôvodne volal Tutanchaton, pretože jeho otec začal ako prvý v dejinách Egypta praktizovať monoteizmus - viera v jedného boha (Atona).

Pre Egypťanov to teda bola veľká zmena, no samozrejme sa to nepáčilo najmä kňazom, ktorí boli po faraónovi prakticky najmocnejšími ľuďmi v krajine a ktorí vlastne slúžili mnohým bohom uctievaným v Egypte a teda z toho profitovali. Faraón Achnaton bol zavraždený a jeho syn vtedy Tutanchaton musel i keď ako deväťročný prevzať trón po svojom otcovi. A tak sa spustili mechanizmy, ktoré s mladým panovníkom po celý jeho život manipulovali. Najprv bol aj s jeho mladou(11-ročnou)manželkou Achnesenaton prevezený z bývalého hlavného mesta vybudovaného jeho otcom Achnatonom-Achetatonu do bývalého hlavného mesta Théby. Bol nútený verejne zavrhnúť vieru svojho otca a opäť prijať vieru starú teda polyteizmus - viera v mnohých bohov. Zmenilo sa mu teda aj meno z Tutanchaton na Tutanchamon(Amon-najvyšší egyptský boh). Meno sa zmenilo aj jeho manželke z Achnesenaton na Achnesenamon. Mal troch radcov:Aje-hlavný radca, Maja-pokladník, mal na starosti jeho hrobku a Harembheb-veliteľ armády. Faraón trpel skoliózou a tzv. Kliplfailovou chorobou, ktorá zpríčiňuje úplné znehybnenie krčnej chrbtice. Keď sa teda chcel pozrieť hore, dolu, doprava či doľava musel pohnúť celým driekom. Pri vyšetrovaní rontgenových
snímkov si lekár všimol malú škvrnu niečo a krvnú zrazeninu na spodnej časti lebky, ktorá mohla byť príčinou smrti. Ako prvá bola podozrivá Achnesenamon. Motív jej činu bol zrejmý až po zistení, že 2-krát potratila.V hrobke sa totiž našli dva mumifikované plody. Jeden sa narodil veľmi predčasne a druhý sa narodil už mŕtvy. Manžela mohla teda obviňovať z neschopnosti mať s ňou zdravé deti. Motív by bol teda dosť silný-zúfalstvo. Avšak z dobových malieb bolo vidno, že svojho muža ľúbila, a preto bola zo zoznamu podozrivých vylúčená. Ďalším podozrivým sa stal Maja. Po faraónovej smrti by mohol zbohatnúť, no prečo, keď bola Tutanchamónova hrobka prvý krát vykradnutá ju opäť zrenovoval a zapečatil. Maja bol teda nevinný. Harembheb. Človek, ktorý mladého panovníka najmä pre jeho postihnutie nemal veľmi v láske. Bol však priveľkým patriotom,aby sa odhodlal na takýto čin. Ostával Aje.

Práve on bol po faraónovi najmocnejším mužom v krajine.Pravdepodobne sa mu moc zapáčila, keď vlastne vládol on , pretože Tutanchamon nebol na takúto funkciu odborne ani duševne spôsobilý. Postupne však mladý panovník začal zisťovať , kým vlastne je a akú moc má jeho slovo. A tak vrah začal konať. Musel si to načasovať na dobu v ktorej bol faraón najzraniteľnejší. A každý človek je prirodzene najzraniteľneší v spánku. Jeho spálňa
však bola celú noc dobre strážená a nikto zvonku nemal ani najmenšiu šancu sa k panovníkovi dostať. Musel to byť teda niekto faraónovi veľmi blízky. Napríklad aj Aje.
Súdny lekár si veľmi dobre všimol krvnú zrazeninu v spodnej časti lebky. Keď faraón spal Aje k nemu prišiel a prudko mu zdvihol hlavu, čím mu vlastne spôsobil zlomenie krčnej chrbtice.Na dobových maľbách bol vyobrazený aj obrad otvárania úst, ktorý mal vykonávať nástupca panovníka. A tento obrad vykonával Aje. Sú tu však aj iné dôkazy o Ajeho vine. Aby svoje nástupníctvo zlegalizoval, prinútil Achnesenamon, aby sa za neho vydala. Achnesenamon s tým ale samozrejme nesúhlasila a útechu hľadala u paradoxne najväčšieho nepriateľa Egypta a to u chetitského kráľa.Skúsme si teda predstaviť jej zúfalstvo, keď bola ochotná spáchať i vlastizradu, len aby sa nemusela vydať za Ajeho. Vrchol Ajeho cynizmu bol však v tom, že Tutanchamonovi ukradol jeho hrobku, v ktorej ale detektívi objavili maľbu pre panovnícku hrobku veľmi netypickú. Panovníci museli byť vždy urodzeného pôvodu a vo svojich hrobkách nemali maľby z lovu, pretože tieto maľby boli typické iba pre ľudí neurodzeného pôvodu. A práve takúto maľbu našli v Ajeho hrobke. Aje sa teda vlastne takto bohom priznával, že svoj úrad získal protizákonne.Detektívi použili moderné i tradičné spôsoby aby zistili príčinu smrti faraóna Tutanchamona.A takto napravili i nespravodlivosť , ktorá bola na faraónovi toľké tisícročia páchaná.

Záhada Bermudského trojuholníka

Bolo krátko po vojne a všetko bolo už skoro zabudnuté. Až krátko pred Vianocami sa stalo čosi nezvyčajné. Z výcvikového letu zo základne Fort Lauderdale na Floride sa nevrátilo a bez stopy zmizlo päť lietadiel aj s posádkami. V ten istý deň za rovnako záhadných okolností zmizlo aj záchranné lietadlo, ktoré stratených letcov hľadalo. Bermudský trojuholník si práve vzal jednu zo svojich najznámejších obetí. Stalo sa to podvečer 5. decembra 1945 - pred 60 rokmi.

Fort Lauderdale je letecká základňa amerického námorníctva na Floride. V ten deň o druhej popoludní z nej vzlietlo päť torpédových lietadiel TBM Avenger. Len pár mesiacov predtým zažil tento typ lietadla svoj najslávnejší deň. Podieľal sa na potopení japonskej mamutej bojovej lode Yamato, ktorá sa plavila na svoju poslednú samovražednú akciu k ostrovu Okinawa. Piateho decembra 1945 bola úloha letcov podobná, aj keď iba cvičná. Mali letieť po stanovenej trojuholníkovej trase ponad Bahamy, nájsť cvičný cieľ, zbombardovať ho a vrátiť sa späť. Nestalo sa. Let, známy ako Flight 19, sa začal o druhej poobede. Za normálnych okolností mal trvať čosi vyše hodiny. O tri štvrte na štyri však skúsený veliteľ letu Charles Taylor oslovil cez rádio ostatných pilotov a priznal, že netuší, kde sú. Pýtal sa, čo ukazuje ich kompas. Poslednýkrát sa jedno z lietadiel ozvalo o štvrť na sedem. Ešte predtým Taylor tvrdil, že sa určite nachádzajú nad Mexickým zálivom a budú letieť na východ, až kým sa im neminie palivo. To bol koniec. Podobný osud postihol aj vzápätí vyslané pátracie lietadlo PBM Mariner.
Avangery aj Mariner pritom boli považované za mimoriadne spoľahlivé lietadlá a ich posádky vybavili všetkým dôležitým na prežitie. Päť dní ich hľadali, ale márne.

Zmiznutie Flightu 19 spolu s inými nezvyčajnými zmiznutiami lodí a lietadiel sú živnou pôdou pre zástupy záhadológov, čo dalo podnet k vzniku mýtu o bermudskom trojuholníku. Prvýkrát tento názov použil až v roku 1964 novinár Vincent Gaddis, dovtedy nikomu nenapadlo hľadať za tragédiou cvičného letu nijakú záhadu. Pridali sa viaceré knižné bestsellery a záhada bermudského trojuholníka sa stala hitom. Množili sa správy o ďalších zmiznutiach. Známy je mysteriózny príbeh lode Mary Celeste z roku 1872, ktorú našli opustenú a nepoškodenú. Po posádke nebolo ani stopy. Dokonca sa ako dôkaz vytiahla aj objavná plavba Krištofa Kolumba. Vraj sa deň predtým, ako nešťastní námorníci po dlhom strádaní konečne uzreli pevninu, objavilo na obzore čudné svetlo. Dokonca ho bolo vidieť aj pod hladinou. Stalo sa to práve v oblasti trojuholníka. Časom sa každá nehoda v oblasti ohraničenej Bermudami, Miami na Floride a Portorikom začala pripisovať pôsobeniu záhadných síl. Najväčšiu popularitu tejto záhade priniesla kniha Američana Charlesa Berlitza Bermudský trojuholník - okno do kozmu. Iné teórie hovorili o havarovanom UFO na dne oceánu, ktoré svojím magnetizmom sťahuje pod vodu všetko, čo sa dostane do jeho dosahu. To, že sa potápali aj drevené koráby, autori tejto teórie ignorovali.

Pravda je, že označenie bermudský trojuholník dodnes nie je používané ako oficiálny názov oblasti. Americké námorníctvo na svojich oficiálnych stránkach tvrdí, že najpravdepodobnejšou príčinou zmiznutí je príroda a ľudské chyby. Väčšina prípadov vraj môže byť pripísaná práve im. Oblasť trojuholníka je jednou z dvoch na celom svete, kde sa prejavuje anomália v magnetickom poli, tvrdí americké námorníctvo. Všade inde kompasy ukazujú smerom k magnetickému pólu Zeme, len tu smerujú ku skutočnému. Rozdiel je asi 20 stupňov. Ak odchýlku nekorigujú, navigátor sa ocitne úplne inde, ako chcel. Druhou takouto oblasťou je more východne od Japonska. Tamojší rybári ho nazývajú Diablovo. Aj tam došlo k niekoľkým záhadným zmiznutiam. Američania za možnú príčinu tragédií považujú aj pôsobenie Golfského prúdu, ktorý je v týchto miestach mimoriadne silný a spôsobuje nepredvídateľné zmeny počasia spojené s lokálnymi búrkami. Prúd je potom v dôsledku svojej sily schopný takmer okamžite zahladiť akékoľvek stopy po havárii.

Titanic

Keď Titanic vyplával na prvú plavbu 10. apríla 1912, ľudia ho "len" obdivovali. Na to, aby si ho zamilovali, sa musel potopiť. Bola to taká výnimočná a veľká loď, že si na nej každý dokázal nájsť svoj príbeh. Hollywood nás opakovane presviedča, že plavidlo s deviatimi palubami poskytuje dosť priestoru na stvárnenie zamilovanej banality na pozadí veľkej ľudskej tragédie. Do obrovskej kryhy narazil Titanic štyri dni po vyplávaní z prístavu v Southamptone. Ľadový kolos sa zaryl do oceľového plášťa krátko pred polnocou a zanechal v ňom 90-metrovú trhlinu.

Čo ľudí na tomto príbehu tak fascinuje? Je to tragédia zahalená záhadou. Dovtedy najväčšie plavidlo na svete, údajne nepotopiteľný parník zlyhal už počas prvej plavby. Do hĺbky viac než 3000 metrov sa s ním potopili boháči z luxusných kajút aj "chuďasi" z podpalubia. Odvážni námorníci, ktorí bojovali do posledných minút, šli ku dnu so zbabelcami, ktorí chceli predbehnúť na záchranných člnoch matky s deťmi. Na palube Titanicu smerujúceho do New Yorku boli zastúpené národnosti takmer z celej Európy.

Je to aj príbeh ľudskej nadutosti. Nepotopiteľná loď nemala dosť záchranných člnov a hliadkujúci muži nemali ani ďalekohľady.
Titanic sa potopil najmä preto, že jeho posádka podcenila množstvo telegrafických správ od lodí smerujúcich do Spojených štátov. Upozorňovali ich na neobvyklé množstvo morských ľadovcov pri Veľkých novofoundlandských plytčinách, teda oveľa južnejšie ako obyčajne. Loď napriek tomu veľkou rýchlosťou, 22 uzlov (40 kilometrov za hodinu) smerovala k záhube. Keď hliadkujúci Frederick Fleet vykríkol: "Pred nami je ľad!" a trikrát trhol zvonom, bola ľadová hora len pol míle od obrovského parníka, s ktorým sa ťažko manévrovalo. Napriek pohotovej reakcii posádky sa loď pravobokom obtrela o ľadovec, hoci sa už zdalo, že sa jej podarí tesne mu vyhnúť. Na palube to pocítili vraj len ako také ľahké ťuknutie. Ak by loď do ľadovca vrazila čelne, zrejme by sa len poškodila, ale nepotopila by sa.

Príval vody najprv šokoval mužov v jednej z kotolní. Tam zahynul aj prvý muž. Kto mohol, pomáhal, do zaplavených komôr naťahali hadice a tisíce ton vody sa prelievali späť do mora. Zaplavovanie sa tak veľmi spomalilo. Obyčajní robotníci zostali na svojich miestach do poslednej chvíle, vďaka čomu Titanic tak dlho svietil. Ľudia spočiatku neverili, že sa lodi mohlo stať niečo skutočne vážne, veď aj kapela tak dlho vyhrávala. Loď vysielala signály žiadajúce o pomoc, ale radista na najbližšom plavidle Californian spal. Prvá na miesto tragédie dorazila Carpathia, ktorá bola od Titanicu štyri hodiny plavby. Pozbierala už len ľudí na záchranných člnoch. V posledných chvíľach odznelo na palube viacero pozoruhodných viet. Majiteľ baní a oceliarní Benjamin Guggenheim potom, ako už odplávala väčšina záchranných člnov, povedal: "Obliekli sme sa do toho najlepšieho a sme pripravení potopiť sa ako džentlmeni." Okrem seba mal na mysli aj svojho komorníka.

Peniaze v posledných chvíľach o záchrane života nerozhodovali. Ženám a deťom, ktoré cestovali treťou triedou, nikto nebránil, aby vyšli na člnovú palubu, dokonca ich na to aj vyzývali. Dokazuje to aj príbeh Johna Jacoba Astora, ktorý sa pýtal jedného z najvyšších dôstojníkov Lighthollera, či nemôže nastúpiť do záchranného člna so svojou mladučkou ženou, ktorá bola tehotná. "Nie, pane. Muži nesmú nastúpiť, pokiaľ nie sú naložené ženy a deti." Astor, ktorý si so svojím majetkom mohol kúpiť aj 20 Titanicov ani slovom nezaprotestoval a pokorne prijal osud. Lightholler, ktorý akýmsi zázrakom potopenie lode prežil, spomínal aj na to, ako si niekoľko minút pred potopením zavtipkoval s námorníkom Hemingom. "Prečo už odtiaľto nie ste preč?," skríkol naňho dôstojník. "Ešte je veľa času, pane!" odpovedal Heming, hoci vedel, že loď sa zakrátko potopí.

Kapitán lode E. J. Smith aj staviteľ Thomas Andrews sa utopili v studenom oceáne spolu s vyše 1500 ľuďmi. Zachránilo sa 705 ľudí. Vďaka telegrafistom to bola zrejme prvá globálna tragédia, o ktorej sa veľmi rýchlo dozvedel celý svet. Vrak sa tímu vedcov podarilo objaviť až v roku 1985. Obrovskú trhlinu, o ktorej hovorili námorníci, sa nájsť nepodarilo a trup bol podľa doterajších výskumov zničený len veľmi málo.

Nový výskum dokázal že Titanic bol pravdepodobne cieľom útoku nemcov pred prvov svetovou vojnou. Vraj boli na Titanic vystrelené torpéda z ponorky a potom len narazil do ľadovca. Vypovedal to vraj jeden zo strojníkov v lodi ktorý bol v kotolni. Tieto údaje nie su ešte dostatočne overené, sú to len dohady vedcov ale sú vraj s veľkou pravdepodobnosťou pravdivé. Ak by sa zistili ďalšie nové fakty, hneď ich zverejníme.

Vsetky tri su podla mna zaujimave, su sice trochu dlhsie ale precitanie stoji zato .. Najma o tom Tutanchamonovi..